Hodnotenie činnosti september 2014

Keď sme v roku 2011 začali plánovať zorganizovanie prvej medzinárodnej výstavy v oblasti pohrebníctva na Slovensku, stretávali sme sa s chápavými úsmevmi, s akými sa pozerajú empatickí ľudia na duševne chorých pacientov. Neskôr nás niektoré výstaviská doslova odmietli.

Nadšenie z našej strany však týmito negatívnymi postojmi neutrpelo a rozhodne sme išli za svojim vytýčeným cieľom. Roky práce v pohrebníctve, či už priamo pri výkone povolania v pohrebnej službe alebo ako koordinátora, manažéra a napokon majiteľa firmy, mi dali dostatočnú silu na zvládnutie takejto situácie. Pochopil som, že iná cesta ako spolupráca a osveta neposunie povedomie občanov v súvislosti s pohrebníctvom do kladnej polohy. To bolo v čase ešte pred vznikom SAPaKS. Ako zakladateľ a predseda Slovenskej asociácie pohrebných a kremačných služieb som bol i neskôr vystavený negatívnym reakciám „odborníkov“ i verejnosti, preto som si neúspech pri organizácii tejto novinky na Slovensku vôbec nepripustil.

V roku 2012 prebehla jedna z prelomových akcií v oblasti pohrebníctva. Slovak Funeral v Trenčíne otvoril svoje brány nielen odbornej verejnosti, ale aj tej laickej. Obavy z jej neúspechu sa rozplynuli hneď v prvý deň výstavy. Aj záujem médií nás potešil a dokázal, že pohrebníctvo už nie je len smutnou niekoľkodňovou súčasťou života rodiny, ale je to oblasť, ktorá ako životne nevyhnutná môže žiaľ a bolesť zmierňovať a tíšiť.

Stalo sa tak vďaka tomu, že sa o spôsoboch a praktikách v pohrebníctve hovorí, že sme ochotní prijímať novinky a moderné trendy, či už sa týkajú úcty voči zosnulému, empatie s pozostalými, alebo materiálno-technického vybavenia a zabezpečenia samotných rozlúčok a miest posledného odpočinku. Informovanie o nich, zavádzanie do praxe, vysvetľovanie potreby zúčastňovať sa na procese smútenia, to všetko v posledných desaťročiach nielen naša firma ale aj Asociácia, ktorej som predsedom, praktikovala a vyvrcholením bola práve spomínaná výstava Slovak Funeral 2012.

Proces osvety a zavádzanie európskych praktík i na Slovensko je však zdĺhavá záležitosť, ktorá začínala úpravou legislatívy, dôslednou kontrolou jej dodržiavania zo strany verejnosti a médií, ktoré si žiadne pochybenie na tomto poli nenechali ujsť. A je to tak správne. Časy, kedy sa partajníci usilovali všetko nepohodlné a ich očierňujúce zamiesť pod koberec a zakryť rúškom mlčanlivosti, sú dávno preč.

Nikdy sme sa nebránili hovoriť o problémoch a aktívne ich riešiť. Dnes a denne prichádzajú na môj stôl postrehy od občanov i firiem, obracajú sa na mňa zástupcovia médií. Nie je ľahké vždy zaujať stanovisko tak, aby som bol na strane spravodlivosti, nech sa o to akokoľvek snažím. Neraz sú informácie neúplné, jednostranné, neobjektívne a chcú istý čas, kým dôjde k ich overeniu a prešetreniu. Je veľa listov, ktoré prídu nepodpísané a pisatelia predpokladajú, že horúce gaštany bude za nich vyťahovať z ohňa niekto iný. Anonymné listy tak u mňa končia v odpadkovom koši.

Keďže sa nachádzame vo Višegrádskom regióne a sme členmi EÚ (tak isto ako aj štáty V4), musíme a chceme s nimi úzko spolupracovať. Každý z týchto štátov má inak nastavené pravidlá v oblasti pohrebníctva. Uvedomujeme si, dôležitosť vzájomnej kooperácie a vízia, že by vo všetkých našich štátoch boli nastavené pravidlá na spoločných základoch nám nedáva spávať.
Značne by sa zjednodušilo podnikanie v oblasti pohrebníctva, znamenalo by to vzájomnú výpomoc v situáciách presahujúcich rámec hraníc. Eliminovalo by to riziká vzniku epidémií, ohrozenia obyvateľstva, prakticky by to znamenalo silnejšie postavenie voči okoliu. I preto sme tento rok iniciovali konanie medzinárodnej konferencie štátov Višegrádskej štvorky na našom území v spojení s medzinárodnou výstavou Slovak Funeral 2014. Konferencia sa ponesie v duchu svojho názvu: Právo na ľudskú dôstojnosť.

V poslednom čase sa stretávame s nedôstojným zaobchádzaním s telami zosnulých. Riešia sa otázky definície počatia ľudskej bytosti, a tak isto jej konca, otázky nakladania s ľudskými plodmi a mŕtvo narodenými deťmi. Chceme sa zaoberať rizikami prenosu chorôb medzi zosnulými a pozostalými, otázkami transportu či už v rámci štátu alebo medzi dvoma štátmi.

Vpravo môžete vidieť všetky dostupné informácie k dnešnému dňu. Chcem vyzvať všetkých, ktorých sa takéto otázky môžu týkať, alebo sa s nimi stretávajú v rámci výkonu svojej funkcie alebo povolania, aby dôsledne zvážili svoju účasť na tejto konferencii. Vyplnenú prihlášku nám zašlite čím skôr, kapacita sály je obmedzená na 200 účastníkov (na každý štát pripadá cca 50 miest).

Teším sa na stretnutie s vami v Trenčíne, či už na konferencii v dňoch 4. 11. – 6. 11 2014  alebo počas výstavy Slovak Funeral 2014 od 6. 11. – 8. 11. 2014.